Závislosť na jedle: Ako ju rozpoznať a prekonať

Určite ste už zažili ten pocit, keď na vás jedlo doslova „volalo“. Koláč vo výklade vyzeral tak neodolateľne, že sa nedal ignorovať. Všade počúvame o závislostiach na alkohole či fajčení, ale čo vieme o sladkostiach a našej schopnosti im odolať?

Z biologického hľadiska nie je prekvapením, že niektorí ľudia sladkostiam podľahnú ľahšie než iní. Mozog je naprogramovaný tak, aby nás sladké jedlá priťahovali. Sladkosti aktivujú systém odmeňovania v mozgu a vyvolávajú uvoľňovanie dopamínu – neurotransmiteru, ktorý prináša pocit radosti a uspokojenia. Tento proces je prirodzený a kedysi nás chránil, pretože motivoval vyhľadávať kaloricky bohaté potraviny v čase, keď jedlo nebolo dostupné na každom kroku. Dnes je však jedlo všade okolo nás a nie vždy sa vieme sladkostiam ubrániť.

Čo je to závislosť na jedle?

Závislosť na jedle je typ poruchy správania, ktorá sa prejavuje neovládateľnou túžbou konzumovať určité potraviny – najmä tie vysoko spracované, bohaté na rafinované sacharidy a tuky. Takéto jedlá stimulujú dopamínové dráhy podobným spôsobom ako návykové látky, čo vedie k opakovanému a často kompulzívnemu správaniu.

Ako sa závislosť na jedle prejavuje?

Psychologicky môže byť jedlo útočiskom v čase stresu, úzkosti či depresie. Sladké a krémové jedlá vyvolávajú pocit podpory a bezpečia, zatiaľ čo chrumkavé jedlá bývajú spájané s upokojením pri nervozite. Mnohé spracované potraviny sú cielene navrhnuté tak, aby vyvolávali „pocit blaženosti“ a postupne viedli k závislosti.

Neurologické a hormonálne faktory

Výskumy ukazujú, že častá konzumácia vysoko atraktívnych potravín môže viesť k behaviorálnym a neurologickým zmenám, podobným tým, ktoré sa pozorujú pri závislostiach na látkach. Dopamínový systém a receptory D2 ovplyvňujú túžbu po jedle. Ďalšie neurotransmitery, ako sú serotonín a glutamát, posilňujú asociácie medzi jedlom a emóciami. Hormóny, ako grelín, leptín a oxytocín, zohrávajú tiež svoju dňležitú rolu: grelín podporuje chuť do jedla, leptín signalizuje sýtosti a oxytocín, známy ako „hormón lásky“, podporuje pocit spolupatričnosti počas spoločného stolovania.

Príznaky závislosti

• • Nekontrolovateľná túžbu po jedle, aj keď nie je prítomný hlad.
• • Zanedbávanie povinností pre jedlo.
• • Pocity viny či hanby po jedle.
• • Nepretržité pokusy o kontrolu príjmu jedla.
• • Výkyvy nálady spojené s konzumáciou jedla, ako depresia, výčitky alebo úzkosť.

Liečba zahŕňa rôzne prístupy:

• • Kognitívno-behaviorálnu terapiu (CBT): pomáha identifikovať a meniť nezdravé myšlienky a správanie.
• • Podporné skupiny: ponúkajú podporu v komunite ľudí s podobnými skúsenosťami.
• • Diétny a výživový plán: výživový poradca môže pomôcť nastaviť vyvážený jedálniček, pracovať na emočnom jedení a upraviť nezdravý vzťah s jedlom.

Záver

Závislosť na jedle je komplexná, ale s vhodnými krokmi a podporou je možné nájsť rovnováhu a zlepšiť vzťah k jedlu. Prekonanie tejto výzvy je cestou k zdravšiemu životnému štýlu a celkovému pocitu pohody.

Zdroje:

Sociálne, klinické a politické dôsledky závislosti od ultraspracovaných potravín | The BMJ
Pokroky v neurobiológii závislosti na jedle | Aktuálne správy o behaviorálnej neurovede
Koncept závislosti od jedla: prehľad súčasných dôkazov | Aktuálne správy o behaviorálnej neurovede
Ultra-Processed Food Addiction: A Research Update | Current Obesity Reports